Mám 19 rokov as priateľom (25 rokov) sme vo vzťahu 1,5 roka. Bývame spolu takmer od začiatku … Počas tejto doby sa stal priateľ závislý na alkohole a až donedávna moje prosby o to aby prestal, že mi to ubližuje vôbec nepočul. Večne sme sa hádali kvôli maličkostiam a to práve vďaka jeho alkoholu. Z práce už chodil pripitý a doma to akurát zakončil ďalším alkoholom večer si ľahol k počítaču a zaspal. Ja som mala pred maturitou a musela sa učiť, čo jeho viedlo k tomu aby ma nechával doma samotnú, mala pokoj na učenie a on mohol von ísť chlastať a vrátiť sa až večer.
Mala som toho vážne dosť, či už cez stres z maturity, alebo to, že sme sa porád hádali a on vybuchol, kričal, mlátil do vecí, dverí… alebo mi povedal: „si mladé dievča a nič o živote nevieš“. Maturitu som zvládla a potom prišlo sťahovanie do nového bytu, kde som prestala veľmi fungovať, pretože som bola už vyčerpaná a znechutená tým ako sa správal, koľkokrát mi vadilo, že na mňa vôbec siahal, radšej som mlčala aby nebol problém, pretože všetko čo povedal on bola pravda a ja som nemohla povedať nič, pretože som predsa: „mladé dievča čo nevie nič“. Pritom to bol on čo hovoril zo alkohol nikomu neubližuje a že je to zábava… tak kto potom nič nevie…
_1.jpg)
Nakoniec to vygradovalo hádkou o tom, že doma nerobím nič, strčil do mňa, kričal a držal mi dvere aby som neodišla z bytu. V tej chvíli som sa ho bála a doslova som musela utiecť aby som sa vôbec dostala od neho. On berie alkohol aj cigarety ako zábavu a absolútne nevidí ako ma aj jemu to ubližuje. Nakoniec to dopadlo tak, že sme sa dohovorili, že buď prestane chľastať, alebo pôjdem od neho. On teda prestal chlastat v týždni ale o to viac mi príde, že pije cez víkendy. Ja na druhú stranu extrémne žiarlim. Vadí mi, že pozerá na iné dievčatá, že hovorí aj v blbom obchode s predavačkou alebo že vo filme je nejaká slečna, ktorá je jednoducho pekná.
Je rád stredobodom pozornosti a robí mu dobre zo na neho dievčatá pozerajú a on na ne.